Do Novej Bane je to z Revišťia okolo 20 km, čo je na takmer stojacej vode celkom slušný výkon, a preto sa začíname obzerať po nejakom mieste na táborenie. Ak si vezieme veškerý materiál na táborenie v lodi, tak určite radšej uvítame táborisko pri rieke. To je odfotené na obrázku hore a myslím si, že je neprehliadnuteľné. Nachádza sa na ľavej strane pod protipovodňovým múrikom. Za ochranným valom sa nachádza futbalové ihrisko obce Brehy. Po dohovore so správcom ihriska sa dajú vybaviť aj sprchy s teplou vodou (aspoň po minulé roky to fungovalo). Pre tých, ktorí pri pádlovaní príliš vysmädli je pri ihrisko krčmička.

Pokiaľ máte so sebou doprovodný autobus, alebo autá je lepšie pristáť už na začiatku protipovodňového múrika a hneď za ním je plac na táborenie vedľa futbalového ihriska, kde sa dá dostať aj s autami. Lepšie ale bude, keď sa najprv dohodnete so správcom ihriska. Od táboriska je k hlavnej železničnej stanici približne 2 km a stoja tu aj rýchliky.

Pod Novou Baňou sa prúd rieky trochu zrýchly, aj keď len minimálne. Plavíme sa okolo Hronského Beňadika, kde sa nachádza druhý najstarší kláštor na Slovensku Kláštor svätého Benedikta, o ktorom bola prvá zmienka už v roku 1075 n. l. Do kostola sv. Benedikta je počas pondelka až piatku od 9.30 do 17.30 vstup voľný a stojí za tú trošku dlhšiu prechádzku od rieky (cca 1,5 až 2 km). Akurát vás chcem upozorniť, že mnísi neradi vidia, keď sa návštevníci prechádzajú v kostole v plavkách.

Približne 3 km pod Hr. Beňadikom sa na ľavej strane rieky sa nachádza výrazné bralo, Krivín, ktoré je už súčasťou tzv. Slovenskej brány. So skaly sú pekné výhľady do okolia. Pod bralom na pravej strane sa nachádza dedinka Psiare. Stanovanie na hrádzi je dovolené a v dedinke sa nachádza aj obchod s potravinami. Po splavení 3 km dorazíme k motorestu Stop v Kozárovciach, ktorý sa nachádza pri hlavnej ceste a neďaleko je aj rýchliková železničná stanica. Až potiaľto nás železnica sprevádzala popri Hrone od začiatku plavby v Brezne. Tu sa trať vzďaluje od Hrona a začína sa oáza kľudu a pokoja na rieke.

Preplavíme sa popod železničný most a pravým ramenom okolo ostrova pokračujeme v plavbe. Po necelom kilometry nasleduje cestný most, pod ktorým sa začína vzdutie priehrady Veľké Kozmálovce. Jej dĺžka je okolo 2,5 km. Plavíme sa popri pravom brehu a dávame pozor na rybárov, aby sme im nepomotali silóny (niektorí sa vedia ohromne zlostiť). Keď uvidíme priehradný múr pokračujeme v plavbe popri pravom brehu do zátoky, ku schodíkom, kde vytiahneme lode na breh. Keď som o Zvolene písal, že to je najdlhšia, ale nie najťažšia prenášačka na Hrone myslel som práve na priehradu vo Veľkých Kozmálovciach. Neviem či je vhodné popisovať, čo za bordel doplaví Hron práve ku schodíkom, ktorými sa vystupuje na breh, ale občas ho býva tak veľa, že samotné priplavenie sa k nim je heroický výkon a len pre silné žalúdky.Aj keď sme už s loďami na brehu čaká nás približne 150 m prenášania po boku priehrady neupravovaným chodníkom.

Na ľavej strane pod priehradným múrom je možnosť stanovania, s možnosťou ukrytia sa v prípade zlého počasia. Aj keď sa na prvý pohľad sa bude zdať, že voda pod priehradou tečie netešte sa , približne po 4 km začína ďalšie vzdutie hladiny dlhé asi 2 km. Vytvára ho vaková hať v Kálnici.

Našťastie naša námaha bude odmenená krčmičkou pri hati . Približne po 1 km prichádzame do Kalnej nad Hronom. Miestne deti tu mávali po minulé roky parádne hojdačky, s ktorých skáču do rieky. Ak sa nebojíte, treba vyskúšať, ak si však myslíte, že ešte nemáte dosť odvahy nič sa nedeje, lebo týchto zábavok je popri Hrone ešte dostatok.

V Kalnej nad Hronom sa dobre táborí pri vodáckej lodenici, ktorá sa nachádza asi jeden kilometer pod dedinou. Aj keď je pri brehu značka, ktorá vás na ňu upozorní, tak vedzte,že keď sa už poplavíte popod železný oblúk s potrubia ponad Hron, tak ste už 150 m pod lodenicou. To však nie je žiadny problém, lebo prúd rieky je pomalý a dá sa v pohode vrátiť.

Medzi Kalnou nad Hronom a Želiezovcami sa takýchto hatí nachádza niekoľko a ich počty sa môžu z roka na rok meniť. Slúžia miestnym poľnohospodárom na zavlažovanie. Vačšinou sú po prezretí dobre splavné. Niektoré z nich majú aj rybochody, v ktorých však obvykle býva menej vody. V Turej nás čaká posledná hať, na ktorej je postavená MVE. Nenáročné prenášanie je po ľavej strane. Vedľa hate sa dá aj stanovať a do obce to nie je ani 500 m. Ďalšie dobré miesto na stanovanie je v Želiezovciach nad cestným mostom (pozri dolné foto) na pravom brehu pri ochrannej protipovodňovej hrádzi.

Na obrázku je sypaná hať v Želiezovciach. Po dôkladnom prezretí býva splavná, ale je to len pre vyvolených, takže nastáva otázka či stojí za to dokaličiť sa takmer na konci dovolenky. Aj prenášanie tejto hate je dosťproblematické. Naposledy, v roku 2003 sme preťahovali lode popri ľavom brehu tak, že sme sa postavili za kamene v hati a podávali si lode medzi sebou.

Dúfam, že sa to už za tie dva roky čo som tam nebolymenilo a skaly sa nejako rozumne poprehádzovali a je to už v pohode splavné. Ďalej nás čakajú ešte hate vo Vozokanoch (pomerne dobre splavná), Čajakove (odporúčam prehliadnuť, môže zalievať otvorené lode) a v Pohronskom Ruskove. O poslednej hati sa už dosť navravelo, ako je nebezpečná, ale z mojich skúseností pokiaľ išla loď po prúde jazykom a neprevrátila sa tak to bolo vždy v pohode.

Pod Želiezovcami začína meandrujúca časť Hrona, kde sa za brehmi nachádzajú staré ramená rieky. V niektorých úsekoch si pripadáte ako v pralese, ale aj napriek tomu sa tu dajú nájsť miesta na táborenie. Doporučujem ich však len v prípade núdze kvôli zvýšenému počtu komárov.

Neďaleko obce Bíňa sa poplavíte okolo takýchto parádnych brehov. Oplatí sa zastaviť a vyskúšať si na vlastnej koži život v modrom (viac Míla, ktorý to má vyskúšané).

Rotunda v Bíni pochádza zo začiatku 12 storočia. Ak si ju chcete pozrieť je treba pristáť pri pravom brehu pod kostolom s dvomi vežami, ktoré sú viditeľné aj z Hrona. Okolo mŕtveho ramena potom prejdete popri kostole na námestíčko, kde sa nachádza aj odfotená rotunda. Pod Bíňou sa zvyčajne táborý na pravej strane.

V ďalšom úseku bol Hron regulovaný a narovnaný kvôli výstavbe vodných diel na Dunaji Gabčíkovo Nadymaros. Ak si niekto ešte pamätá, že bolo občas z Hrona vidieť baziliku v Ostrihome tak to už nie je pravda. Aj napriek tomuto zásahu do prírody je tento úsek pekný svojou kľudnou hladinou, v ktorej sa dá vynikajúco plávať. Hĺbka vody je tu takmer až do Dunaja približne 1.3 m a nehrozí žiadne doudieranie sa o skaly skryté pod vodou.

Pomaly sa dostávame ku koncu plavby.

Posledný cestný most na Hrone je v Kamenici nad Hronom. Kúsok pod mostom je dobré miesto na stanovanie a takisto je tu dobrý prístup autmi až k táborisku.

Ak mienite v Štúrove stráviť ešte nejaký deň naviac oplatí sa výjsť na prechádzku do Kováčovskych vrchov, z ktorých sa vám naskytne pohľad na sútok Hrona s Dunajom.

Odporúčame spraviť si výlet aj na maďarskú stranu a navštíviť baziliku, z ktorej sú nádherné výhľady na okolitú krajinu.

Aj keď spodný Hron tečie omnoho pomalšie ako jeho vody na Horehroní, plavba po jeho hladine je príjemná a nenáročná. Pre tých čo na vodu nechodia len kvôli pivu a zábave v kempoch je spodný tok Hrona svojim kľudom a tichom doslova balzamom na uponáhľanú dušu dnešného človeka.